Prvé zväzky medzi mužmi a ženami boli o prežití. Prežitie a sila spoločenstva bola totiž v počte. Ženy sa vtedy unášali a kradli. Potom, ako bola žena unesená, musela byť čo najdlhšie držaná ďaleko od príbuzných z dôvodu odplaty. Táto doba prešla vývojom a dnes sa nazýva svadobná cesta. Ak nebola nevesta unesená, bola použitá ako politický nástroj - často ju vymieňali za majetok alebo za tovar.
|
Tento majetnícky prístup sa mierne zlepšil počas stredoveku, no nie príliš. Začali sa objavovať už aj manželstvá z lásky. Svadobná ceremónia začala pripomínať to, čo dnes, najmä počas Elizabetského obdobia v Anglicku (1558–1603). Počas svadby bola nevesta sprevádzaná venom - peniazmi, majetkom. Svadba ostala dlhé obdobie až do nedávnej minulosti výhradne synonymom obchodu.
|
 |
Dnes sa možno zdá, že sa nevesty v bielom sobášili od nepamäti, no nie je tomu tak. Zvyk nosiť biele svadobné šaty má svoje počiatky v Anglicku za panovania kráľovnej Viktórie (1837-1901), ktorá si ako prvá pre svoju svadbu zvolila čisto biele šaty. Po stáročia predtým nosili nevesty širokú škálu farieb a materiálov zodpovedajúcim ich spoločenskému postaveniu.
Vyššie postavení sa obliekali podľa najvyššej módy a pre túto špeciálnu príležitosť na žiadnych výdavkoch nešetrili. Pre staroveké nevesty pestré šaty symbolizovali šťastie. Počas stredoveku bola svadba častokrát viac ako spojenie dvoch ľudí - spájali sa rodiny, obchodné spoločnosti alebo aj celé krajiny. Častokrát bolo možné vidieť nevesty v bohatých kožušinách, zamate a hodvábe.
|
Zmena nastala v roku 1840, keď si anglická kráľovná Viktória brala Princa Alberta Saxkého v bielych šatách. Vo svojej dobe boli bielesvadobné šaty celkom prekvapením, i keď nie negatívnym. Zakrátko na to sa po celej Európe začali objavovať nevesty v bielych svadobných šatách. Pompézne biele šaty sa stali symbolom bohatstva a luxusu.
|
 |
Dnes je veľmi zriedkavé zahliadnuť nevestu v Európe alebo v USA vydávať sa v iných, ako v bielych šatách. Počas hospodárskej krízy pred a počas druhej svetovej vojny ženy preferovali jednoduché nedeľné sviatočné šaty. S príchodom hospodárskych úspechov po skončení druhej svetovej vojny sa biele šaty opäť stali módou. Súčasná nevesta si na svoj vysnívaný sobáš môže zvoliť šaty z miliardy štýlov - bude vyzerať prekrásne v ktoromkoľvek z nich.
V dnešnej dobe svadobný prsteň symbolizuje prísľub nekonečnej lásky, oddanosti a vernosti. Jeho história však taká romantická už nie je. Tvar kruhu nemá začiatok ani koniec, preto podľa niektorých v manželstve predstavoval prísľub lásky a oddanosti bez konca a pre iných spojenie kruhu z dvoch častí vytvára zjednotený celok.
|
Najstarší mladomanželia, zaťažení poverami, zahaľovali nevestám členky a zápästia aby tak predĺžili ich život. V antickom svete sa verilo, že žila z štvrtého prsta vedie priamo do srdca, preto bolo toto miesto vhodné pre svadobný prsteň. Prsteň symbolizoval prechod majetku, v tomto prípade nevesty do vlastníctva Rimana. Povera zmizla, zvyk pretrval dodnes. Pre Egypťanov predstavoval rastlinný kruh okolo nevestinho prsta nehynúcu lásku, musel sa preto často obnovovať. Neznamenal však vernosť, pretože Egypťania boli polygamisti. Jedinečné prstene mali na blízkom východe, kde to boli komplikované skladačky, ktoré sa pri pokuse zložiť rozpadli. Niekedy sa svadobný prsteň nepoužíval vôbec, napríklad ako u puritánskych kolonizátorov Ameriky. Ako čas plynul, uvoľňovali sa aj pravidlá. Hodnota svadobného prsteňa sa stávala rovnakým symbolom postavenia ako svadobné šaty.
|
 |
|
Dnešné svadobné prstene sú výhradne zo zlata, striebra alebo z platiny, i keď niektorí volia aj iné alternatívy ako titán alebo dokonca tetovanie. Svadobné prstene pre mužov sú najmladšou inováciou. Stalo sa tak počas druhej svetovej vojny, kedy boli prstene pripomienkou žien, ktoré na vojakov doma čakali. Ich používanie sa utvrdilo počas vojny v Kórei.
|
 |
Čítajte ďalej: Svadobné hry